Bill Letson

Zmysel života

Bill Letson, bývalý požiarnícky kapitán, prežil hlboký zážitok blízkej smrti spôsobený ťažkým priebehom chrípkového ochorenia, ktorým sa nakazil v službe. Tento zážitok ho priviedol k hlbšiemu pochopeniu života, reality a zmyslu ľudskej existencie. Jeho cesta sa začala idylickým detstvom na centrálnom pobreží v Kalifornii. Bill miloval plávanie, surfovanie a vodné pólo - jeho detstvo bolo naplnené vodnými športami.

Billova kariéra v požiarnej službe začala na pláži, v šľapkách a surfovacích šortkách, keď zrazu na kopci uvidel požiar, ktorý sa rýchlo šíril k rodinnému domu. Ani na okamih nezaváha a vidal sa na pomoc, pričom z už takmer horiaceho domu dostal ženu s dvomi malými deťmi, psom a šteniatkami. Aj napriek chýbajúcim skúsenostiam sa mu podarilo pomocou hadice a lopaty odkloniť oheň.

Po príchode profesionálnych hasičov dostal Bill ponuku pracovať v hasičskom zbore okresu Santa Barbara. Nebola to len práca, bolo to poslanie - pomáhať iným v kritických okamihoch bolo zmysluplné a naplňujúce.

Chrípková epidémia

Udalosti vedúce k jeho stretu so smrťou sa odohrali v roku 1994, počas chrípkovej epidémie v okrese Santa Barbara. Bill a jeho posádka dorazili do bytu, kde žena nahlásila: že nevidela dlhší čas svoju susedu výjsť z domu, pričom auto mala odparkované na príjazdovej ceste a noviny pred dverami.

Hasiči násilím vstúpili do bytu a našli ženu v spálni, v kritickom stave. Vo chvíli kedy sa jej Bill snažil nasadiť kyslíkovú masku žena s veľkou úľavou vydýchla a jej teplý dych naplnil Billove pľúca. Okamžite si uvedomil nebezpečenstvo a povedal kolegom: "Toto nedopadne dobre."

Do 12tich hodín sa u Billa objavili symptómy predznamenajúce ťažký priebeh choroby. Jeho srdcová frekvencia sa zvýšila, dostal vysokú teplotu a celkovo sa cítil zle. Keď už nevedel ani vstať z postele, rozhodol sa zavolať 911 a záchranári ho rovno odviezli do nemocnice.

Po prijatí niekoľkých litrov tekutiny sa Billovi uľavilo, ale sestrička ho informovala, že tam musí ostať, pretože prišiel sanitkou a doktor ho ešte nevidel. Doktor predpisoval všetkým syntetický morfín nazývaný NuBain a Billov systém už aj tak dosť zaťažený, dostal posledné K.O. Prudko mu klesol krvný tlak (40-0) a okamžite ho previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti.

Niekedy okolo polnoci si Bill zrazu uvedomil, že opustil svoje telo. Pamätá si, že letel cez "hviezdami posiate kráľovstvo".

Tento pocit opísal ako "uvoľnenie z tmavej, preplnenej skrine" akoby sa stal "obrovským ľahkým balónom". Bol to "najvzrušujúcejší pocit", akoby "niekto nalieval med po celom mojom mozgu a stekal mi cez všetky nervy". Doslova vibroval "emóciou prijatia a radosti", prežíval sa ako "bujné, ohromujúco šťastné, radostné bytie". Cítil sa "doma", popisujúc pocit ako "absolútnu extázu".

Poznanie

Počas tohto zážitku Bill získal prístup k hlbokým vedomostiam. Opísal to, akoby "všetko poznanie bolo zapísané vo vesmíre". Stačilo na niečo len pomyslieť a hlboké porozumenie danému predmetu alebo téme zaplavilo jeho myseľ. Príval informácií okamžite odhalil "celý scenár ľudskej existencie na oblohe času". V tejto ríši "nič nebolo nemožné".

Veľkým prekvapením pre Billa bola ilúzia jeho pozemskej identity. Spýtal sa: "ako som, do pekla, uveril, že som tento chlap, ako som uveril, že som Bill?" Celá jeho osobnosť, vzťahy, sympatie a antipatie z neho opadli. Cítil sa, akoby "hral hru" a "predstieral, že je touto osobou, touto ľudskou bytosťou". To ho viedlo k pochopeniu, že "všetci len hráme svoje role, všetko je to hra a jej cieľom je prebudiť sa - s radosťou, láskou a trpezlivosťou si uvedomiť, kto sme."

Spoločníci

Keď letel týmto "úžasným a nádherným" svetom, cítiac sa "tak intenzívne doma", zrazu pristál na pevnom mieste. Tam sa stretol s tromi malými chlapíkmi v kapucniach, ktorí boli ohromení, že ho vidia. Okamžite sa cítil dobre v ich prítomnosti. Začali sa ho pýtať otázky ako: "aké to bolo, čo si videl, čo si sa naučil, čo nám môžeš povedať?" Bill bol zmätený, čo ich nesmierne pobavilo. Jeden z nich vystúpil dopredu a povedal ostatným: "on si nás nepamätá," na čom za začali všetci traja chichotať.

Dalo by sa to prirovnať k tomu, ako keď vystúpite z ohromnej horskej dráhy a vaši najlepší priatelia na vás nedočkavo čakajú dole - dychtiví počuť o tom aký to bol zážitok.

Potom sa objavil "vysoký, éterický chlapík", vyzeral ako "víriace tornádo energie". Táto bytosť sa pohybovala tak, že sa jej časti oddeľovali a potom dobiehali. Mal "veľký úsmev" a vyžaroval nesmiernu radosť a lásku. Keď sa táto bytosť priblížila, Billovi sa stiahlo hrdlo. Cítil ohromnú túžbu "padnúť na kolená a nekontrolovateľne plakať premožený láskou". Naši predkovia historicky označovali tieto nefyzické bytosti ako pomocníkov, sprievodcov, anjelov, veriac, že sú spojením s naším vyšším ja.

Bill sa opýtal: "čo ďalej?", ako profesionálny hasič očakával, že tam bude nejaká smernica, procedúra, nejaký postup, že je čas na spätný prehľad jeho života. Éterický chlapík sa len zasmial a potom súhlasil. Nebola to typická prehliadka života, ale skôr len taká "ukážka a diskusia". Bill spomenul, že nemal "žiadne veci, čo by ho nejak veľmi ťažili". Bavili sa napríklad o práci, ktorú mohol zobrať a nezobral a ešte o nejakých iných veciach. Po chvíli éterická bytosť, ako keď rodič usmerňujúc malé dieťa, rozhodla že už je čas vrátiť sa späť.

Návrat

Bill protestoval: "ísť späť? Žartujete!" Argumentoval, že nebol žiadny dôvod vrátiť sa, necítil strach z toho, kde bol alebo kam ide, a veril, že na zemi "nebude až tak chýbať". Racionalizoval si, že jeho manželka a rodičia budú smutní niekoľko týždňov, ale nakoniec sa zotavia, pretože boli silní ľudia. Éterický chlapík však trval na svojom: "pozri, ideš späť, máš čo robiť a je to dôležité." Miestnosť sa potom začala rozpadávať a éterická bytosť sa "vyparila".

Bill zažil "pocit pádu" a spadol z toho medzipriestoru do tmy. Ocitol sa späť vo svojom tele. Na ruke mal rukáv na automatické meranie krvného tlaku, ktorý sa akurát uťahoval a to ho zobudilo.

Pozoroval, ako mu postupne stúpa krvný tlak, a ked dosiahol zhruba 70 na 40 už sa dokázal aj dlhšie udržať pri vedomí. Prekvapená sestrička uvidela jeho tvár a zvolala: "ste hore," a uviedla, že to musí ihneď povedať doktorovi kvôli ich obavám. Billovou okamžitou starosťou však bolo: "čo tu, dopekla, robím?" Bol naštvaný a začal si čoraz viac uvedomovať, že je späť znovu ako Bill. Sestrička, vedomá si je vyjaveného výrazu, mu povedala: "miláčik, bol si v úschove, ale vypadol si z nej a teraz si späť u nás a budeš sa s tým musieť zmieriť."

Bill strávil niekoľko dní v depresii. Videl kráľovstvo nebeské a bol pripravený, ale teraz je späť a musí ísť ďalej.

Zmysel

Po návrate do služby chcel každý počuť o jeho zážitku z nemocnice. Bill, "plný informácií z druhej strany", ochotne zdieľal svoj príbeh týždeň alebo dva, chcel ho posunúť ďalej. Avšak kolega z kancelárie ho varoval, že "tam hore v kancelárii náčelníka o tebe začínajú rozprávať," a poradil mu, aby ten príbeh odložil. Asi 15 rokov Bill držal jazyk za zubami, ale na svoj zážitok nezabudol, ani ho nezavrhol.

Keď Bill išiel do dôchodku spomienky na tento zážitok sa vynorili s rovnakou intenzitou s akou ich prežíval. Bolo to ako šepkanie duše, nutkanie aby navštívil Strednú Ameriku, stretával sa so šamanmi, skúmal poznanie domorodých indiánov. Toto prostredie spomalilo a útíšilo jeho myseľ. Zistil, že keď sa človek dostatočne stíši na dosť dlhú dobu, naša duša sa nám začne prihovárať. Tento život na zemi je škola tvrdých úderov, do ktorej sme sa ako duše prihlásili, aby sme zažili všetky možné dobrodružstvá, kopec zábavy ale aj bolesti a trápenia.

Bill zistil, že každá sekunda, každý okamih je nová príležitosť urobiť tú správnu voľbu, napríklad ako reagovať na vodiča, ktorý sa nám lepí na zadok. Jeho kľúčovým posolstvom je:

"buďte milí, buďte trpezliví, buďte láskaví za každých okolností, pretože tisíce duší, vrátane našich blízkych, našich predkov, našich domácich miláčikov, neustále sledujú (nesúdia), ale dúfajú, že urobíme vyššie vibračné rozhodnutia, ktoré nám pomožu dozrieť a vyrásť." Bill tvrdí, že tento rast je "celý náš zmysel bytia tu na tejto zemi." Keď sa človek stane "nesebeckým a pomáhajúcim s láskou a súcitom, môže odísť." Svoj odkaz uzatvára s mimoriadnym poznatkom, že "sme v podstate vychovávaní k tomu, aby sme boli Bohmi a aby sme vyšli do neustále sa rozširujúceho vesmíru a pokračovali v diele stvorenia."

Page updated

Google Sites

Report abuse