Dôsledky násilného života po fyzickej smrti sú hlboko prepojené s univerzálnym zákonom karmy a procesom evolúcie duše. Nepredstavujú večný trest či externý súd, ale slúžia ako nástroj učenia, sebapoznania a duchovného rastu.

Tak ako sme si už povedali, po smrti prechádza každá duša okamžitou a hlbokou rekapituláciou života (“Life Review”). Nejde o rozsudok od nejakej božskej bytosti, ale o vnútorné prežitie vlastného života z pohľadu všetkých zúčastnených. Duša znovu prežíva každý čin – nie len zo svojej perspektívy, ale aj z pohľadu tých, ktorým ublížila alebo ktorých ovplyvnila. Ak niekto rozdával bolesť a utrpenie, počas tejto rekapitulácie sám cíti túto bolesť tak, ako ju cítili obete. Duša sa stáva vlastným najtvrdším sudcom – ale nie preto, aby bola zatratená, ale aby pochopila dôsledky svojho konania.

Každé ubližovanie, vedomé či nevedomé, bude v budúcnosti potrebné vyrovnať. Cieľom nie je trest, ale skúsenostné učenie, často tým, že sa duša ocitne v opačnej úlohe. Rast nie je len intelektuálny, ale zahŕňa hlbokú premenu bytia. Duše, ktoré napríklad spáchali samovraždu, sa často vracajú späť, aby si tú istú lekciu prešli znovu – tentoraz s väčšou silou a odvahou. Ak je duša ochotná pracovať a rásť, žiadna negatívna karma sa na ňu nenaviaže navždy. Systém je spravodlivý a milosrdný.

Žiadna duša nie je stratená navždy. Aj po najťažšej ceste nasleduje návrat domov – do svetla a celistvosti.