Dozrievanie duše

Hlavným dôvodom fyzickej inkarnácie (viď. kapitolu "Prečo sa duše reinkarnujú"), najmä na Zemi, je “vývoj duše” a “duchovný rast a expanzia”. Tento rast nemožno dosiahnuť v čisto duchovných sférach, ktoré sú charakterizované “bezpodmienečnou láskou” a nedostatkom kontrastu, ktorý je potrebný pre hlboké učenie.

Prechádzaním náročnými skúsenosťami si duša môže “zdokonaliť kvalitu svojho bytia” a natrvalo zakúsiť jej hĺbku. Prirovnáva sa to k bežcovi, ktorý sa vystavuje stresu a bolesti, aby sa posilnil a potom si viac užil stav pokoja. Alebo ako keď dvíhame ťažšie váhy, aby nám rástli svaly rýchlejšie.

Dualita sama o sebe je výtvorom, nie niečím absolútne skutočným – slúži však ako “obrovský umelecký a tvorivý nástroj” na učenie. Človek nemôže skutočne oceniť teplo, ak nikdy nezažil chlad, alebo jedlo, ak nikdy nebol hladný. Skúsenosť kontrastu dušiam umožňuje plne oceniť všetko, čo má Boh pre nás pripravené.

Boh a utrpenie

Zdroj alebo Boh je bezpodmienečná láska, živý, vedomý, inteligentný základ všetkého bytia. Neopísateľne nádherný a nekonečný.

Boh nie je trestajúci – “neexistuje nič také ako odsúdenie alebo súd” po smrti. Dokonca aj tí, ktorí spôsobili veľké zlo, sú “milovaní bezpodmienečne”, pričom systém karmy, označovaný aj ako “zákon rovnováhy”, funguje v kontexte nepodmienenej lásky a múdrosti.

Výzvy a “zdanlivá temnota a zlo” vo svete napokon slúžia na to, aby nás posunuli späť k Jednote so Zdrojom a k objatiu v bezpodmienečnej láske všetkého čo je.