Skrytá identita

Naša identita nie je len mentálny obraz, ktorý sme si o sebe viac či menej vedome vytvorili. Nie je to len naše meno, spoločenské postavenie, naša minulosť a všetko ostatné, s čím sa stotožňujeme. Je to aj množstvo podvedomých programov a vzorcov správania, ktoré sme postupne nadobudli počas detstva a ktoré nás ovplyvňujú často celý život. Tieto podvedomé tendencie správania pochádzajú zo silných emocionálnych zážitkov z minulosti, ktoré sa v nás ukrývajú vo forme energetických blokov. Energetický blok tvorí nespracovaná skúsenosť, niečo, s čim sme sa v danej situácii nestihli vyrovnať, niečo, čo sme neboli schopní prijať, a čo v nás vyvolalo silný odpor, a niekedy až nenávisť.

Podvedomie

Podvedomé programy sa nám najčastejšie odhaľujú vo vypätých životných situáciách, keď nás pohltia silné emócie. Energetické bloky sa odrážajú v našom reaktívnom správaní, keď sme úplne alebo čiastočne v područí strachu alebo hnevu. Môže to byť strach z ohrozenia nášho ega - mentálneho sebaobrazu pred druhými, alebo hnev plynúci z odporu k nejakému konaniu alebo názoru. Obidve emócie spolu úzko súvisia a častokrát je pravým zdrojom nášho hnevu hlboko zakorenený strach. Prejavov týchto energetických blokov je nespočet, ale všetky majú spoločné to, že pochádzajú z nášho podvedomia a keď vyjdu na povrch, neraz prekvapia aj nás samých.

V záujme zachovania a záchrany ega - nášho mentálneho sebaobrazu sme neraz schopní a ochotní rýchlo prejsť do protiútoku. Bijeme sa za svoj názor a obhajujeme svoju pozíciu, akoby na tom závisel celý náš život. Prichádzame s racionalizáciami svojho iracionálneho správania a hľadáme vinníkov všade okolo seba. Strácame objektívny pohľad na danú situáciu v snahe zachovať si svoju tvár. Ako sa viac a viac prepadávame do svojho sebaklamu ani si nevšimneme, že nám niečo podstatné uniká. Tak trochu to pripomína správanie alkoholika, ktorý si ani za svet nechce priznať, že má problém.

A tak žijeme v područí nášho podvedomia, ktorého iracionálne prejavy urputne obhajujeme, aby sme si zachovali našu iluzórnu predstavu o nás samých. Stali sme sa rukojemníkmi v čudesnom začarovanom kruhu nevedomosti, o ktorom budhisti hovoria ako o koreni utrpenia.

Konflikt

Je ťažké priznať si, že veľká časť našich životov je ovplyvnená niečim, čo si ani neuvedomujeme. A to čo ostáva skryté nevieme ani zmeniť. Nechápeme, prečo si neustále do života priťahujeme určitý typ partnerov alebo životných okolností. Vnímame to ako niečo čo sa nám deje ako obetiam nemilosrdného sveta.

Okrem nevedomej časti, ktorá významným spôsobom zasahuje do kvality nášho života sme neustále s niečim v konflikte. Konflikt pochádza z odporu a generuje napätie, ktoré bráni voľnému prúdeniu našej životnej energie. A ten hlavný konflikt je spôsobený nesúladom nášho života s našími očakávaniami. Niekedy sa zdá akoby nám osud naschvál hádzal polená pod nohy a aj keď sa nám občas podarí dosiahnuť čo chceme, je to iné ako sme si predstavovali. Život sa stáva neustálym vyčerpávajúcim zápasom a to dokonca aj vtedy, keď sa navonok zdá byť všetko v poriadku. Koľko známych osobností prepadlo depresii a pritom navonok mali v živote všetko o čom väčšina len sníva - peniaze, moc, slávu, krásu…a predsa ich to neuchránilo od nich samých.

Ak je to tak, ako z toho potom von?

Odhalenie

Najprv je potrebné odhaliť skryté - zvedomiť si to čo vychádza z nášho podvedomia. Ide o nepriamy proces, keďže nemáme priamy prístup k svojmu nevedomiu. Je potrebné postupne kultivovať schopnosť nestranného pozorovateľa naších myšlienok, slov a činov a to predovšetkým v emocionálne vyhrotených situáciách. Snažiť sa vypátrať to, čo nás núti správať sa určitým spôsobom. Čo v nás vyvoláva okamžité reakcie bez možnosti voľby? Čo je to, čo sa nás zmocňuje ako divoká rieka? Čím je emócia intenzívnejšia, tým viac potrebujeme byť ostražití. Zo začiatku si všímame ako nás daná situácia úplne prevalcuje, postupne však nadobúdame stále väčší odstup potrebný na pozorovanie. Akoby časť nášho vedomia nezainteresovane sledovala danú situáciu zatiaľ čo iná je v nej naplno ponorená. Celé je to o uvedomovaní si a na to je potrebný odstup a prax. Naša cesta začína jemným tušením - keď si začíname v náznakoch uvedomovať našu nevedomosť, že je tu niečo dôležité čo nám uniká a má zásadný vplyv na náš život. Postupne si cibríme našu pozornosť až kým nie sme schopní nestrannosti. Časť nášho vedomia sa pozdvihne a sleduje udalosti s nadhľadom. Namiesto inštiktívneho útoku alebo obrany sa na vec dokážeme pozerať viac so zvedavosťou a údivom. Začíname sa vyslobodzovať z pevného zovretia reaktivity a otvárajú sa nám možnosti voľby ako v danej situácii chceme reagovať. Chce to prax vymaniť sa z inštiktov a prevziať slobodu vedomého rozhodovania.

Odpustenie

Nemusí sa nám páčiť, čo o sebe zistíme počas nestranného pozorovania, ale je potrebné ukončenie konfliktu - zmierenie, odpustenie. Je to práve vnútorný konflikt, ktorý nás drži v šachu a blokuje prúdenie drahocennej vitality v našom tele. Je to vnútorný konflikt, ktorý je v pozadí nespracovaných energetických blokov. Sme v konflikte s tým, čo nevieme prijať, s čím sa nevieme alebo nechceme zmieriť. Náš vnútorný odpor podvedome riadi náš osud. Musíme si odpustiť, že sme takí akí sme a musíme odpustiť aj svetu, že nie je taký aký by sme ho chceli mať. Musíme tiež odpustiť naším vinníkom, veď ani my nie sme bez viny. Kľúč k odpusteniu je súcit, ktorý plynie z porozumenia ľudskej krehkosti, toho že tým čo bolo ublížené ďalej ubližujú, lebo sa nevedia zmieriť so svojim hnevom a strachom. Zatvrdené srdce praská pod tlakom utrpenia a cez túto trhlinu začína prenikať láska a porozumenie.

Nie je to ľahká cesta ale určite stojí zato.

Page updated

Google Sites

Report abuse