Je myseľ a vedomie len produktom fyziologických procesov mozgu alebo mozog skôr plní len funkciu filtra vedomia?
Je možné aby sa súčasná psychológia zaoberala mystickými a transcendentálnymi skúsenosťami ako legitímnymi predmetmi vedeckého skúmania?
Smutnou pravdou je, že pokiaľ sa nejaké javy vymykajú všeobecne príjmanému rámcu súčasných vedeckých poznatkov, prevláda tendencia ich automaticky zmietnuť zo stola s tým, že sa jedná len o akési anomálie a nezasluhujú si ďaľšie úsilie skúmania.
Takýto prístup ale nemožno označiť za skutočný vedecký skepticizmus, ktorý danú hypotézu buď vyvráti alebo potvrdí na základe získaných dôkazov, ale skôr za vedecký dogmatizmus založený na viere, že všetky javy musia byť vysvetliteľné v rámci daného súboru aktuálne dostupných poznatkov. A pokiaľ nie sú, jednoducho ich ignorujeme alebo označíme ako niečo nevedecké a nadprirodzené. Veď nakoniec to nie je nič nové. Už v histórii sme boli svedkami mnohých prípadov, kedy boli nové a často revolučné vedecké teórie alebo zistenia hanlivo oponované a ich zástanci boli v tom lepšom prípade spoločensky stigmatizovaní alebo dokonca perzekuovaní.
V každom prípade, súčasný materialistický redukcionizmus ani výpočtová teória mysle ako prevládajúce vedecké dogmy neposkytujú ani vzdialene uspokojivé vysvetlenie mnohých “anomálnych” fenoménov ako sú napríklad zážitky blízkej smrti, veridické vnímanie, mimotelové zážitky a pod. Kumulatívna váha obrovského množstva týchto fenoménov si vyžaduje významné rozšírenie súčasného vedeckého prístupu a prehodnotenie toho čo naozaj vieme a čomu len veríme alebo chceme veriť.
Základný princíp teórie filtra alebo transmisie, ktorú rozvinuli Myers, James a Henri Bergson, je radikálne odlišný od materialistického pohľadu. Podľa tohto modelu mozog vedomie nevytvára ani negeneruje. Jeho primárnou funkciou je skôr obmedzovať, zaostrovať alebo prenášať oveľa širšie, primárne vedomie, ktoré existuje nezávisle od neho. Z tohto pohľadu je mozog „orgánom pozornosti k životu“, ktorý filtruje a selektuje z tohto širšieho vedomia len tie informácie, ktoré sú relevantné pre biologické prežitie organizmu. Tento model elegantne vysvetľuje mnohé anomálne javy, ako sú napríklad zvýšená mentálna jasnosť počas zážitkov blízkej smrti, keď je mozgová aktivita utlmená alebo neprítomná.
Z tohto pohľadu sa mozog zdá byť v rovnakom vzťahu s vedomím ako je rádiový príjmač k rádiovému vysielaniu. Je pravda, že keď sa rádio pokazí nič nepočujeme ale tiež to neznamená, že vysielanie skončilo. Obdobne obmeny alebo prerušenie fyziologických procesov mozgu zredukuje pozorovateľné prejavy mysle ale nemusí to nevyhnutne znamenať prerušenie existencie vedomia.
Aj keď súčasné prevládajúce názory v psychológii, neurovede a filozofii mysle tvrdia, že všetky aspekty ľudskej mysle a vedomia sú generované fyzikálnymi procesmi prebiehajúcimi v mozgu, existuje systematické vedecké úsilie o zmenu paradigmy. Príkladom takéhoto úsilia je aj výskum zosumarizovaný v knihe “Neredukovateľná myseľ”.
Táto kniha empiricky dokazuje, že tento redukčný materializmus je nielen neúplný, ale aj nepravdivý. Autori systematicky zhromažďujú dôkazy o rôznych psychologických javoch, ktoré je extrémne ťažké, a v niektorých prípadoch jasne nemožné, vysvetliť konvenčnými fyzikalistickými pojmami.
Témy, ktorými sa kniha zaoberá, zahŕňajú javy extrémneho psychofyzického vplyvu, pamäť, psychologické automatizmy a sekundárnu osobnosť, zážitky blízkej smrti a súvisiace javy, kreatívnu genialitu a „mystickú“ zmenu stavov vedomia, či už spontánne alebo vyvolané drogami.
Viac o knihe nájtete TU