Vo svojej knihe Boh mi vzal šaty predstavuje David William Suich syntézu viac ako 700 zážitkov blízkych smrti (NDE), pričom argumentuje v prospech reality posmrtného života, bezpodmienečnej lásky univerzálneho Boha a jednoduchého, no hlbokého zmyslu ľudskej existencie: milovať. Čerpajúc z rozsiahlej zbierky svedectiev, Suich konštruuje príbeh, ktorý spochybňuje konvenčné náboženské doktríny a skeptické odmietnutia a namiesto toho ponúka víziu smrti nie ako konca, ale ako prechodu do nášho „pravého domova“. Základné princípy vyplývajúce z týchto rozprávaní sa točia okolo povahy procesu umierania, transformačnej sily božskej lásky a hlbokého morálneho a duchovného vzdelania, ktoré poskytuje „prehľad života“.
Autor začína tým, že utvrdzuje svoje presvedčenie, ktoré sa vďaka obrovskému množstvu svedectiev, ktoré študoval, zmenilo z „viery“ na poznanie. Tvrdí, že odmietanie NDE ako obyčajných halucinácií umierajúceho mozgu je aktom „pohŕdania bez predchádzajúceho skúmania“ a emocionálne pohodlnej racionalizácie. Na podloženie reality týchto zážitkov poskytuje niekoľko kategórií dôkazov, ktoré sa vymykajú konvenčnému vedeckému vysvetleniu. Poukazuje na ľudí so zážitkami blízkej smrti, ktorí, hoci boli klinicky mŕtvi, prerozprávali rozhovory a udalosti z iných častí nemocnice. Ešte prekvapivejšie je, že jedinci nevidiaci od narodenia údajne po prvýkrát opísali vizuálne detaily, ako sú farby, a malé deti spoznali zosnulých príbuzných, ktorých nikdy nestretli, zo starých fotografií. Tvrdí, že hlboké a trvalé zmeny u ľudí po takomto zážitku – ktorí sa vracajú láskyplnejší, menej materialistickí a niekedy so zlepšenými psychickými schopnosťami – nie sú v súlade s účinkami jednoduchej halucinácie. Tento základ dôkazov je kľúčový pre jeho širší argument: že posmrtný život nie je otázkou viery, ale realitou, ktorú si ľudstvo čoskoro uvedomí, podobne ako nakoniec prijalo Kopernikov model vesmíru.
Prechod z fyzického sveta do duchovnej ríše je opísaný ako prebudenie sa zo sna. Fyzický svet je vykreslený ako „svet z papierovej hmoty“, ktorému chýba podstata a realita duchovnej ríše, kde sa jednotlivci cítia „živší a skutočnejší“ ako kedykoľvek predtým. Pre tých, ktorí trpia chorobou alebo zranením, je opustenie fyzického tela oslobodzujúcim uvoľnením od bolesti, často opisovaným ako zhodenie ťažkého, obmedzujúceho kabáta. V prípadoch traumatickej smrti môže anjel strážny alebo duchovná bytosť dokonca oddeliť ducha od tela tesne pred smrteľnou udalosťou, čím ušetrí dušu od súvisiacej psychologickej traumy. Po vstupe do tohto nového stavu duša disponuje „nadzmyslami“, dokáže vidieť cez steny, vnímať myšlienky a emócie a s ľahkosťou sa pohybovať cez pevné objekty.
Ústrednou, opakujúcou sa témou v NDE citovaných v knihe je cesta k božskému svetlu. Hoci je každý zážitok prispôsobený pohodliu jednotlivca – niektorých vítajú milovaní, iní vidia nádherné záhrady – mnohí zdieľajú spoločný prvok cestovania tunelom smerom k svetlu nepredstaviteľného jasu a lásky. Toto svetlo, opisované ako „10 000-krát jasnejšie ako slnko“, no neškodiace očiam, je zdrojom lásky tak mocnej, že jazyk ju nedokáže vystihnúť. Ľudia po NDE používajú silné metafory na vyjadrenie jej intenzity: „Predstavte si 100 najšťastnejších okamihov vášho života, spojte ich do jedného momentu a stále sa k tomu ani nepriblížite.“ Stretnutie s týmto svetlom, ktoré mnohí identifikujú ako Boha, je charakterizované úplným prijatím a absenciou súdu, hanby či odsúdenia. Je to pocit, že ste konečne „doma“, zahalení v hlbokom pocite pokoja, tepla a bezpodmienečnej lásky, ktorá dokáže dojať k slzám aj vojnami zocelených vojakov.
Kniha zdôrazňuje, že táto božská láska je určená všetkým, bez ohľadu na náboženskú príslušnosť. Svedectvá, ktoré zozbieral, pochádzajú od kresťanov, moslimov, hinduistov, židov, budhistov, agnostikov i ateistov, pričom všetci zažili Nebo. To vedie ku kľúčovému tvrdeniu v knihe: Boh nediskriminuje na základe vyznania alebo duchovného presvedčenia. Táto vízia božstva je víziou „láskavého a jemného dobrotivého zdroja“, ktorý rozumie ľudskej omylnosti a netrestá ľudí za to, že boli učení „nesprávnemu“ náboženstvu.
Azda najhlbšou vzdelávacou skúsenosťou posmrtného života je „prehľad života“. V prítomnosti Boha a iných duchovných bytostí jednotlivec znovu prežíva celý svoj život – každá myšlienka, slovo a skutok sú preskúmané. Zásadný rozdiel je v tom, že prehľad nie je obmedzený len na vlastnú perspektívu. Jednotlivec súčasne prežíva udalosti z pohľadu každej osoby, s ktorou interagoval, a pociťuje priame emocionálne dôsledky svojich činov. Ak niekto spôsobil radosť, cíti túto radosť; ak spôsobil bolesť, poníženie alebo frustráciu, cíti toto utrpenie, akoby bolo jeho vlastné.
Účelom tohto panoramatického prehľadu nie je trest, ale vzdelávanie. Je to „neuveriteľne užitočný vzdelávací nástroj“ na pochopenie toho, ako správanie jednotlivca ovplyvňuje ostatných, a na učenie sa bezpodmienečnej láske. Autor poskytuje silné príklady: tyran cíti 34 úderov, ktoré uštedril obeti, vrátane fyzickej bolesti a emocionálneho poníženia; muž znovu prežíva emocionálnu bolesť, ktorú spôsobil spolužiačke s nadváhou, ktorej sa vysmieval na základnej škole, a dokonca cíti aj úzkosť jej rodičov. Prehľad zahŕňa aj malé, zabudnuté skutky. Žena, ktorá pomohla naštartovať auto uviaznutému motoristovi a bez rozmýšľania odišla, zažíva hlbokú úľavu a vďačnosť osoby, ktorej pomohla. Tento „efekt vlnenia“ sa môže šíriť ešte ďalej a ukázať, ako činy jednotlivca ovplyvňujú ľudí ďaleko za počiatočnou interakciou. Dôležité je, že prehľad sa nezameriava na úmysel; neúmyselná škoda aj nepochopená láskavosť sú prežité z perspektívy druhej osoby.
Táto skúsenosť vštepuje kľúčové lekcie. Hlavná lekcia, opakovaná v celom úvode, je, že celým zmyslom existencie je „milovať Boha a milovať svojho blížneho ako seba samého“. Prehľad života tento princíp zhmotňuje a ukazuje, že pomsta je nemožná, pretože páchateľ nakoniec pocíti utrpenie, ktoré spôsobil, a že každý akt láskavosti sa darcovi vráti. Empatia sa rozširuje aj na zvieratá, ako ukazuje prípad ženy, ktorá zažila intenzívne nepohodlie koňa, ktorého neopatrne nechala pokrytého zasychajúcim mydlom. Prehľad života je tak konečným nástrojom morálnej zodpovednosti, vedeným nie božským súdom, ale priamou, zážitkovou empatiou.
Úryvky z knihy Boh mi vzal šaty ponúkajú súdržnú a presvedčivú víziu života, smrti a božstva. Autor tvrdí, že všetci sme „úžasné a mocné duchovné bytosti“, ktoré sú nesmrteľné a nikdy skutočne nezomrú. Smrť je len prechodom do vyššieho stavu vedomia, kde strach neexistuje a láska je základnou realitou. Hlavné posolstvo, ktoré si ľudia prinášajú zo zážitkov blízkych smrti, je jednoduché a univerzálne: VŠETKO JE O LÁSKE. Táto láska nie je abstraktný pojem, ale hmatateľná, ohromujúca sila, ktorá definuje božstvo a poskytuje ľudstvu konečnú lekciu prostredníctvom pohlcujúcej empatie prehľadu života. Syntézou týchto stoviek príbehov sa Suich snaží prekročiť vieru a špekulácie a predstaviť nové, na dôkazoch založené chápanie našej nesmrteľnej podstaty a nášho spoločného zmyslu v tejto krátkej, pozemskej existencii.