Podľa množstva zdrojov a svedectiev ľudí, ktorí zažili klinickú smrť či duchovné vhľady, smrť nie je koniec, ale prechod – transformácia večnej duše. Celý proces zahŕňa niekoľko kľúčových fáz a hlbokých odhalení.
Oslobodenie od tela – smrť predstavuje len ukončenie fyzických obmedzení. Vedomie, čiže duša, pokračuje ďalej – bez utrpenia, bolestí a hraníc ľudského tela. Duša zvyčajne opúšťa telo ešte pred samotnou biologickou smrťou, najmä ak je telo v silnej agónii.
Zvláštny pocit slobody – je to pocit ľahkosti a mieru, ako „keby sa človek vyzliekol z kože“ alebo „olúpal ako banán“. Bolesť mizne a nahrádza ju eufória a radosť.
Prechodná dezorientácia – duša môže byť zmätená, najmä ak smrť nastala náhle. Mnohé duše ostávajú chvíľu pri svojom tele alebo pri blízkych. Čas v duchovnej sfére plynie inak – pozemské dni môžu zodpovedať len minútam.
Stretnutie so svetlom a sprievodcami – duše prechádzajú tunelom alebo svetelným portálom a stretávajú sa s milujúcimi sprievodcami – môžu to byť duchovní pomocníci, rodinní príslušníci alebo blízke bytosti, ktorí duši poskytnú pocit bezpečia a prijatia.
Duchovná ríša je vnímaná ako „skutočný domov“ duše. Duša sa po príchode znovu zorientuje a prestáva byť viazaná ľudskými kategóriami. Nastáva rýchle prispôsobenie sa nehmotnému stavu.
Ide o mentálne reaktívne prostredie – realitu bez obmedzení fyzikálneho času a priestoru. Duše sa pohybujú silou zámeru, komunikujú telepaticky a tvoria vlastné prostredia pomocou myšlienok.
V duchovnom svete neexistuje večné peklo ani odsúdenie. Strach je pozemská emócia, ktorá tam vibračne nie je možná, naopak dominujú tu bezpodmienečná láska, pokoj a sloboda.
Minulosť, prítomnosť a budúcnosť existujú súčasne. Duša môže pozorovať celý svoj život i alternatívne možnosti.
Po smrti nastáva prehliadka života – nie ako trest, ale ako skúsenosť sebareflexie. Duša sa stáva svojím najprísnejším hodnotiteľom.
Duša prežíva všetky situácie aj očami iných – cíti, čo spôsobila druhým. To je „zlaté pravidlo“ vesmíru v praxi. Zmyslom je pochopiť vlastné pohnútky, chyby a vývoj. Revízia života zahŕňa aj prehliadku alternatívnych ciest, ktoré duša mohla zvoliť, čím sa môže ešte viac prehĺbiť jej porozumenie.
Duše sa zoskupujú do rôznych skupín – ide o blízke duchovné bytosti, ktoré si navzájom pomáhajú, učia sa spolu a často sa spolu reinkarnujú.
Každú dušu sprevádzajú anjeli alebo duchovní učitelia, ktorí poskytujú jemné vedenie, inšpiráciu a ochranu.
Múdri a pokročilí duchovní mentori pomáhajú dušiam plánovať ďalšie inkarnácie, hodnotiť pokrok a vyberať nové výzvy.
Duše si dobrovoľne vyberajú ďalší život – svoje telo, rodičov, výzvy. Tieto skúšky slúžia na očistenie karmy a rast. Život na Zemi je chápaný ako „škola duší“, kde sa učíme cez kontrasty – radosť i utrpenie. Hoci existuje predurčný plán, slobodná vôľa je rozhodujúca. Duša má vždy možnosť zmeniť kurz.
Pri narodení nastáva „amnézia“, ktorá má svoj účel: umožňuje plné prežitie ľudského života bez rušivého vplyvu spomienok na minulé životy alebo duchovný svet.
Bez ohľadu na to, koľko životov duša prežije, vždy sa vracia späť k Božiemu Zdroju, do Jednoty a Lásky.
Smrť je návrat domov – do sveta, kde vládne láska, múdrosť a súcit. Duša je večná, neobmedzená a neustále rastie. Podporovaná milujúcimi sprievodcami, prechádza životmi, učí sa a vždy sa znovu zjednocuje so Zdrojom, odkiaľ pochádza.