Divízia percepčných štúdií (DOPS) Virginskej univerzity, ktorú v roku 1967 založil Dr. Ian Stevenson, je výskumné oddelenie v rámci Lekárskej fakulty, ktoré sa dôkladne zaoberá výskumom mimoriadnych ľudských zážitkov.
DOPS vo svojom výskume priamo konfrontuje hlavné vedecké paradigmy:
Hlavným zameraním DOPS je skúmanie vzťahu mysle k telu a možnosti, že vedomie prežije fyzickú smrť. To priamo spochybňuje konvenčný vedecký názor, ktorý často tvrdí, že vedomie je len emergentnou vlastnosťou mozgu, ktorá po smrti tela zaniká.
DOPS sa konkrétne venuje štúdiu javov, ktoré spochybňujú hlavné vedecké paradigmy týkajúce sa podstaty ľudského vedomia. Medzi tieto javy patria:
Zážitky blízke smrti (NDEs): Vedci z DOPS, ako napríklad Dr. Greyson, rozsiahlo študovali NDEs, čím naznačujú možnosť pokračovania vedomia po smrti. Výskum tiež skúma, akú podporu ľudia potrebujú po zážitku NDE.
Spomienky na minulé životy (PLMs): Výskum vedcov ako Dr. Jim Tucker sa zameriava na deti, ktoré spomínajú na minulé životy. Zbierajú tisícky takýchto prípadov z celého sveta. Tento jav je zdôraznený v ich výskume a v článkoch ako „Deti, ktoré si pamätajú svoje minulé životy“.
Vízie na smrteľnej posteli: Tieto zážitky sú témou, ktorú DOPS skúma, pretože naznačujú prežitie vedomia po smrti.
Terminálna lucidita: DOPS skúma terminálnu luciditu, pri ktorej jednotlivci blízko smrti opäť získajú mentálnu jasnosť, čo naznačuje, že aspekty vedomia nemusia byť závislé iba na plne funkčnom mozgu.
Zmenené stavy a veridické mimotelové zážitky (OBEs): Tieto témy sú tiež súčasťou výskumu DOPS, ktorý ďalej skúma podstatu vedomia mimo typických fyzických obmedzení.
Skúmaním týchto javov sa DOPS snaží poskytnúť empirické dôkazy, ktoré by mohli viesť k širšiemu pochopeniu vedomia a jeho potenciálnej nezávislosti od fyzického tela, čím povzbudzuje ostatných vedcov, aby sa pripojili k serióznemu štúdiu podstaty vedomia a jeho interakcie s fyzickým svetom.