Zážitky blízkej smrti (Near-Death Experiences - NDEs) sú vedecky skúmané prostredníctvom rôznych metodológií, ktorých cieľom je pochopiť ich vlastnosti, okolnosti, výskyt a dôsledky, najmä pokiaľ ide o povahu vedomia a mozgu. Táto oblasť sa usiluje o kritické vedecké preskúmanie s cieľom ani tak NDEs dokázať, ani ich vyvrátiť, ale pochopiť ich.
Tu sú kľúčové aspekty, ako sa NDEs vedecky skúmajú:
Počiatočné výskumy NDEs často postrádali konzistentnosť, pričom rôzni výskumníci sa zameriavali na odlišné aspekty bez jednotného prístupu. Na vyriešenie tohto problému vyvinul Dr. Bruce Greyson na začiatku 80. rokov 20. storočia Greysonovu škálu NDE (NDE Scale), ktorá rozdeľuje základné rysy NDEs do šestnástich atribútov, čo umožňuje porovnávací výskum. Táto škála vnáša do výskumu NDEs logický poriadok, zabezpečuje, že výskumníci študujú rovnaký jav, a poskytuje konzistentný rámec.
Greysonova škála NDE bola psychometricky overená a neskôr potvrdená nezávislým štatistickým skúmaním, čo preukázalo konzistentné zážitky naprieč pohlaviami, vekom a kultúrami. Toto overenie potvrdilo dôveryhodnosť výskumu NDEs. Greysonova škála NDE s prahovým skóre 7 alebo vyšším sa stala normou pre meranie prítomnosti, neprítomnosti a hĺbky NDE.
Štúdie rozlišujú medzi retrospektívnymi a prospektívnymi prístupmi.
Retrospektívne štúdie zahŕňajú "účelové vzorky" ľudí, ktorí sa dobrovoľne zapoja do výskumu nejaký čas po ich zážitku blízkej smrti. Tieto štúdie môžu zahŕňať NDEs, ktoré sa vyskytli za iných okolností, ako je zástava srdca, čím sú potenciálne komplexnejšie. Spoliehajú sa však na dobrovoľníkov a nemusia byť reprezentatívne pre celú populáciu s NDE, pretože plachí jedinci alebo tí, ktorí si neuvedomujú, že ich zážitok "spĺňa podmienky," sa nemusia prihlásiť.
Prospektívne štúdie sa uskutočňujú v nemocniciach, kde výskumníci zbierajú informácie o zážitku blízkej smrti pacienta pred a počas jeho výskytu. Tieto štúdie často zahŕňajú rozhovory s pacientmi, ktorí súhlasia a zažili špecifické zdravotné stavy, ako je zástava srdca a dýchania, čo umožňuje monitorovanie a dokumentovanie zdravotného stavu a získanie úplnejších vzoriek.
Hlavným pokrokom vo výskume NDEs bol posun od retrospektívnych k prospektívnym štúdiám. Prospektívne štúdie sa považujú za preferovanú metódu pre stanovenie spoľahlivých odhadov výskytu, pretože znižujú skreslenie výberu.
"Zlatý štandard" výskumu, ktorý zahŕňa náhodné priradenie účastníkov do experimentálnych a kontrolných podmienok, v súčasnosti nie je realizovateľný z dôvodu neprekonateľných technologických a etických prekážok (napr. úmyselné privedenie niekoho na pokraj smrti).
Výskum komplexne preskúmal obsah, okolnosti a výskyt príjemných NDEs u dospelých na Západe, skúmajúc povahu a kvalitu zážitku s dôrazom na:
Obsah: Štúdie skúmajú bežné znaky ako sú zážitky mimo tela (Out-of-Body Experiences - OBEs), pocit prechodu tunelom, stretnutia s bytosťami svetla, rekapitulácie života, pocity pokoja, radosti a lásky a zmenené vnímanie času. Výskum tiež skúma znepokojujúce NDEs, ktoré sú charakterizované emóciami ako izolácia, úzkosť, hrôza a vina.
Okolnosti: Výskumníci analyzujú rôzne situácie, v ktorých sa NDEs vyskytujú, vrátane choroby, traumatického zranenia, operácie, pôrodu, užívania drog, zástavy srdca a dokonca aj sociálnych kríz. Kľúčovou otázkou je, či NDEs nastávajú, keď sú "všetky fyzické systémy mimo prevádzky," čo sa dá zodpovedať len v podmienkach potvrdenej a pozorne monitorovanej zástavy srdca.
Následné účinky: Vedecké bádanie sa rozsiahlo zameriava na psychologické, duchovné, sociálne a fyzické zmeny, ktoré NDErs zažívajú po svojom zážitku, pričom si všíma, ako tieto zmeny predstavujú príležitosti a výzvy pre ich rozvoj. Tieto dlhotrvajúce účinky zahŕňajú zmeny v postojoch k smrti, spiritualite, súcitu a znížený strach zo smrti.
Veridické vnímanie: Toto je jedna z najprovokatívnejších podtém, ktorá zahŕňa NDErs, ktorí hlásia presné vnímanie udalostí z perspektívy mimo ich fyzického tela, o ktorých by nemali vedieť na základe svojho fyzického umiestnenia alebo stavu. Existujú dobre zdokumentované neoficiálne príklady, vrátane prípadov počas chirurgickej hypodermickej zástavy obehu a u nevidomých ľudí s NDE. Štúdie od Michaela Saboma a Penny Sartori naznačujú, že pacienti, ktorí hlásili NDEs, poskytli vysoko presné opisy udalostí resuscitácie, čo podporuje myšlienku, že tieto zážitky nie sú len fantastické. Výskumníci sa pokúsili študovať tento jav vo vedecky kontrolovaných podmienkach, hoci tieto snahy čelili výzvam. Schopnosť vedomia fungovať nezávisle od fyzického tela je kľúčovou otázkou vo výskume veridického vnímania.
Charakteristiky ľudí s NDE: Výskumníci skúmajú demografické a psychologické premenné NDErs v porovnaní s tými, ktorí NDE nezažili, aby pochopili, kto má NDEs a ako ich charakteristiky prispievajú k súčasnému chápaniu. Štúdie zistili, že ľudia s NDE sú všeobecne rovnako psychicky zdraví ako tí bez NDE a žiadne špecifické osobnostné črty spoľahlivo nepredpovedajú výskyt NDE.
NDEs spochybňujú konvenčný neurobiologický model, že vedomie je výlučne tvorené mozgovými procesmi a je na nich závislé. Výskyt jasných, živých a vysoko štruktúrovaných NDEs v podmienkach neaktivity mozgu (ako je zástava srdca alebo celková anestézia) je v zásadnom rozpore s myšlienkou, že mozog je jediným tvorcom vedomia.
To vedie k modelu "mozog ako filter," ktorý naznačuje, že mozgová aktivita normálne filtruje vedomie, a v stavoch blízkej smrti sa tento filter môže uvoľniť, čo umožňuje rozšírenie vedomia za jeho bežné hranice. Tieto zážitky naznačujú, že vedomie má schopnosť fungovať nezávisle od fyzického tela.
Fyziologické teórie, ako sú tie, ktoré zahŕňajú zmenené hladiny krvných plynov (hypoxia/anoxia), uvoľňovanie endorfínov alebo aktivitu spánkového laloka, sú často v rozpore s údajmi, pretože NDEs sa môžu vyskytnúť aj bez anoxie, zážitky s ketamínom sa výrazne líšia a mnohé dôležité znaky NDEs nie sú týmito mechanizmami replikované. Taktiež, duševná jasnosť a živosť pozorované v NDEs ostro kontrastujú s neusporiadanou funkciou mozgu, ktorá sa očakáva za takýchto podmienok.
Správy o interakciách so zosnulými jedincami počas NDEs naznačujú, že vedomie môže pokračovať aj po smrti, čo prináša otázky o jeho povahe a existencii.
Vedecké štúdium NDEs využíva systematické pozorovanie, štandardizované nástroje ako Greysonova škála NDE a rozlišovanie medzi retrospektívnymi a prospektívnymi metódami na zber empirických údajov o týchto komplexných zážitkoch. Tento prebiehajúci výskum spochybňuje prevládajúce vedecké paradigmy týkajúce sa vzťahu medzi mysľou a mozgom a povahy vedomia.