Zákon karmy funguje ako základný princíp príčiny a následku, ktorý prestupuje celý vesmír. Je hlboko prepojený s evolúciou duše, slobodnou vôľou a procesom učenia. Nie je nástrojom trestu, ale systémom rovnováhy, sebapoznania a liečenia.

Karma znamená, že „všetko, čo dávam, sa mi vracia“ – platí to nielen pre činy, ale aj pre myšlienky, pretože aj tie sú formou energie. Či už ide o pozitívne alebo negatívne vyžarovanie, energia sa vráti späť k svojmu pôvodcovi.

Zmyslom karmy je duchovný rast a vývoj duše, nie večné zatratenie. Život na Zemi je chápaný ako škola alebo simulačné prostredie, kde sa duša učí skrze zážitky. Ak sa lekcia nenaučí, môže sa „opakovať ročník“ – t.j. duša si ju zopakuje v inej forme alebo živote.

Po smrti duša prechádza prehliadkou života, počas ktorej pocíti dôsledky svojich činov z pohľadu druhých ľudí. Týmto spôsobom sama pochopí, ako ovplyvnila ostatných. Neexistuje žiaden súdca, duša sa stáva svojím najprísnejším hodnotiteľom.

Na základe tohto uvedomenia si duša často dobrovoľne volí náročné situácie v budúcich životoch, aby vyrovnala karmické dlhy, napravila chyby, alebo prispela k uzdraveniu kolektívneho vedomia.

Karmický proces je zároveň procesom hlbokého uzdravenia. Keď si človek v prítomnosti dovolí precítiť staré bolesti alebo strachy, môže uzdraviť vzorce z viacerých životov. Odpustenie – sebe aj iným – je kľúčom k slobode.

Duše sa často inkarnujú v duchovných skupinách (tzv. soul groups), kde si vzájomne pomáhajú rásť. Môžu sa stretnúť ako rodičia, deti, partneri či protivníci – niekedy si dokonca vedome zvolia aj ťažké role, len aby pomohli inej duši v jej lekcii. Aj bolestivé skúsenosti sú prejavom bezpodmienečnej lásky na vyššej úrovni.

Pri narodení nás zahalí závoj zabudnutia, ktorý duši znemožňuje vedomý prístup k minulým životom a plánom. Tento závoj je nevyhnutný, aby sme sa mohli úprimne a slobodne rozhodovať, bez ovplyvnenia minulosťou. Aj keď nás minulé karmické energie môžu ovplyvňovať, každý život je novou príležitosťou na rast.