Spoločné znaky

NDE často opisujú stretnutie so silou bezpodmienečnej lásky, ktorá je neodolateľná a vnímaná ako samotná podstata bytia. Mnohí ju označujú za „najsilnejšiu silu vo vesmíre“. Ľudia zažívajú hlboký pocit jednoty a prepojenosti so všetkým – s inými ľuďmi, zvieratami, prírodou i božským. Fyzická oddelenosť je rozpoznaná ako „ilúzia“. Vesmír je vykresľovaný ako „priateľské miesto“, ktoré sa o nás hlboko zaujíma.

Život na Zemi je prezentovaný ako zmysluplná cesta rastu a vývoja duše, kde sa učíme prostredníctvom duality (radosť/bolesť, dobro/zlo), čo sa v duchovných dimenziách nedá zažiť. Niekedy sa o ňom hovorí ako o „pozemskej škole“ alebo „simulácii učenia“.

Duše si dobrovoľne vyberajú svoje inkarnácie, vrátane tela, rodičov a životných výziev. Týmto sa stávame „elitnými dušami“ – často prirovnávanými k „duchovným jednotkám Navy Seals“, ktoré si vybrali najťažšiu planétu.

Zlaté pravidlo – „správaj sa k iným tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe“ – je opísané ako súčasť samotnej štruktúry vesmíru. Naše činy voči iným sú kľúčom k nášmu duchovnému rastu.

Bežným prvkom NDE je panoramatická rekapitulácia života, kde človek opäť prežíva všetky svoje činy – nielen zo svojho pohľadu, ale aj z pohľadu a s pocitmi ostatných, ktorých sa jeho skutky dotkli. Táto skúsenosť slúži ako výučbový nástroj. Učí nás, že ublížiť inému znamená ublížiť sebe. Dokonca aj malé činy láskavosti, ako zalievanie rastlinky či pomoc opustenému zvieraťu, sú na „druhej strane“ vnímané ako nesmierne dôležité. Materiálny úspech tu stráca hodnotu.

NDE ponúkajú silné dôkazy, že vedomie nie je výlučne produktom mozgu. Mozog sa prirovnáva k „filtru“ alebo „redukčnému ventilu“, ktorý obmedzuje naše vnímanie širšieho, univerzálneho vedomia.

Ľudia počas NDE prežívajú jasné, usporiadané a vedomé skúsenosti aj v momentoch, keď by podľa fyziológie nemali byť pri vedomí – napríklad pri zástave srdca, kedy EEG aktivita v mozgu mizne v priebehu sekúnd. Spomienky na tieto zážitky zostávajú nemenné aj po desaťročiach, čo je v ostrom kontraste s bežnou ľudskou pamäťou, ktorá sa časom mení.

Spoločným následkom NDE je úplná strata strachu zo smrti. Smrť sa vníma nie ako koniec, ale ako „prechod“ do inej reality.

Koncept večného zatratenia či „pekla“ je NDE svedkami často odmietaný ako výtvor ľudskej mysle. Pravé peklo je strach sám – ilúzia, ktorá nepatrí k našej podstate. Duše sú vždy milované a majú slobodu opustiť akýkoľvek negatívny stav.

Ľudia, ktorí prežili NDE, prechádzajú hlbokou a trvalou zmenou – sú súcitnejší, menej materiálne založení a duchovne otvorenejší (hoci nie nevyhnutne nábožensky). Mnohí pociťujú silné volanie zdielať svoje skúsenosti a posolstvá, aby pomohli ľudstvu „prebudiť sa“ a pochopiť vyšší zmysel života.

Súčasná doba je vnímaná ako obdobie globálneho duchovného prebudenia – stále viac ľudí zažíva alebo sa zaujíma o NDE, čo prispieva k posunu kolektívneho vedomia od strachu k láske.