Bola som závislá na opiátoch viac než 20 rokov. Moji rodičia sa predávkovali a tak som ostala sama. Moja závislosť ma doviedla až k prostitúcii a manipulácii iných žien.

Môj skutočný život sa ale začal písať 23. marca 2019. Bol to začiatok obdobia Barana, symbolu znovuzrodenia, no pre mňa to bol deň, kedy som mala definitívne prestať existovať. Dovtedy som bola zarytý ateista. Neverila som v nič, čo sa nedalo chytiť alebo vstreknúť do žily – drogy boli mojím jediným bohom, mojou vyššou mocou. To, čo nasledovalo po mojom predávkovaní, však nebola tma, ale radikálna dekonštrukcia reality.

Fyzicky som tento moment prežívala ako prebudenie Kundalini, životnej energie, o ktorej som predtým nemala ani tušenia. Cítila som, ako sa v mojom tele aktivujú energetické centrá. Keď sa naplno otvorilo moje tretie oko a korunná čakra, mechanizmus oddelenia ducha od tela sa dokončil. Moje vedomie sa vymanilo z pút hmoty a ja som sa ocitla v priestore, ktorý popieral každú moju doterajšiu ateistickú istotu.

V ten moment som prestala byť zdrogovanou troskou v kúpeľni a stala som sa vedomím putujúcim do samotného srdca existencie.

Každá životná skúsenosť nás posúva ďalej, prehlbuje naše porozumenie, súcit a schopnosť doceniť život a jeho hĺbku. A tak aj to, čo som si na druhej strane naplánovala malo svoj dôvod a zmysel. Drogová závislosť mojich rodičov vo mne budovala odolnosť a pochopenie rodovej karmy. Sexuálna trauma ktorú som prežila v detstve bola zas súčasťou transformačného kontraktu medzi dušami a predstavovala podmienky pre ten najintenzívnejší rast. Moja heroínová závislosť v prvej polovici života predstavovala akýsi výcvikový tábor a pripravovala ma na súčasné poslanie - poradca pre závislých. Rolu agresora som prevzala s cieľom vyváženia karmických skúseností a pochopenia duality moci (agresora a obete). Všetko to utrpenie ma malo okrem iného viesť na ceste pomoci pri vzostupe vedomia ďaľších duší.

Tento moment hlbokého porozumenia ma zbavil bremena obete. Pochopila som, že nič sa mi nedialo zo zlomyseľnosti, ale všetko sa dialo pre mňa, aby sa moja duša mohla vyvíjať.

Hlas mi kázal počítať od 10 nadol. V mysli sa mi zjavili dvaja malí, plešatí bieli muži s výraznými nosmi v bielych plášťoch. Pred nimi sa zhmotnili niečo ako kosačky na trávu. Bytosti sa triasli a vibrovali spolu so strojmi, zatiaľ čo prechádzali „údoliami a trhlinami mojej mysle“. Cítila som intenzívne horúce brnenie v hlave. Cítila som, ako mi niečia dlaň tlačí na čelo a kreslí naň symboly X. Po silnom bielom záblesku všetky symptómy absťaku – pot, nevoľnosť, bolesť, kŕče – v sekunde zmizli. Vstala som z postele úplne čistá. Vedela som, že to nebola halucinácia. Bol to božský zásah.

Môj nový život začal byť navigovaný božskou synchronicitou. Všetci moji díleri, s ktorými som bola v kontakte desať rokov, naraz a nezávisle od seba prestali predávať drogy. Vesmír mi doslova zamkol dvere do minulosti. Jedného dňa som vo vlaku v Brooklyne počula hlas: „To je tvoja cesta, nasleduj ho.“ Nasledovala som muža s odznakom 12-krokového programu priamo na stretnutie anonymných závislých. Keď som na stretnutí zas nestihla osloviť programovú riaditeľku liečebne, cítila som porážku. No keď som nastúpila do náhodného autobusu domov, sedela tam. „Ty musíš byť anjel,“ povedala som jej v manickom úžase. Táto „nemožná“ pravdepodobnosť bola potvrdením, že ma vedie vyššia sila.